Karol Ondriaš - voľby do Európskeho parlamentu, eurovoľby

Typický Ondriaš v netradičnom prevedení. Tak by sa jednou vetou dala charakterizovať nová kniha Vytunelovaní z pera Karola Ondriaša, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov antikapitalistickej inteligencie.

Na takmer 300 stranách autor prináša zaujímavú zmes fejtónu, klasickej detektívky, typického amerického trilleru a literatúry faktu. Aj keď štýl, akým je kniha písaná, vám spočiatku príde ako detsky naivný a humor ako prvoplánový a trošku násilný, postupne tejto zmeske prídete na chuť.

Komunistické strany v Európe majú jasný postoj k prijatiu Lisabonskej zmluvy v podobe, v ktorej  sa posilňuje moc súkromného kapitálu na Európou a nad demokraciou. Zabránenie prijatiu tejto zmluvy v súčasnej podobe je tiež súčasťou programu Karola Ondriaša. Na Slovensku bola z vládnej iniciatívy Lisabonská zmluva ratifikovaná parlamentom, čo predstavuje obídenie vôle národa a jeho zradu. Táto zmluva uberá práva menším štátom vrátane Slovenska. Sme však presvedčení, že v spolupráci s komunistickými stranami Európy, ktoré úspešne bojovali za víťazstvo v referendách v Írsku, vo Francúzsku a v Holandsku, je možné zabrániť jej prijatiu.

Pravicová opozícia dnes podá vopred neúspešný návrh na odvolanie ministra Štefanova. Motívy tohto kroku sú jasne čitateľné, je však potrebné zamyslieť sa nielen na pohnútkami opozície, ale aj nad povahou slovenskej vlády a strany SMER-SD.

Je zrejmé, že Fico v súčasnosti hrá politickú hru na predčasné voľby. Bolo by však lepšie, ak by tento proces nenaťahoval trápnym politickým divadlom a odvolal ministra Štefanova, alebo ak by radšej odstúpil spolu s celou vládou.  

V internetových diskusiách, ale aj v rámci iných politických prejavov, spájajú zástancovia liberálnej demokracie politiku strany SMER-SD s komunizmom, či dokonca používajú humorné skratky ako KSSmer. Robia tak v snahe dehonestovať stranu SMER-SD, pritom však naopak pomyselne dehonestujú komunizmus tým, že ho spájajú s vládou ovládanou súkromnými záujmami.

 „Protikrízové opatrenia“ súčasnej vlády vedú k podpore záujmov súkromných podnikateľov. Vláda prijíma pravidlá liberálneho trhu tým, že umelo zvyšuje spotrebu.

Žijeme v zvláštnej dobe „demokracie, humanity, slobody a civilizácie“. Po rokoch zapierania, administratíva USA v apríli 2009 oficiálne priznala mučenie väzňov simulovaným topením (waterboarding). Síce, priznala to len u dvoch väzňoch, pričom jedného z nich takto mučili 183-krát za mesiac. To je zhruba každé 4 hodiny po dobu jedného mesiaca.

Kde je dno morálneho úpadku svetového a nášho apartheidu?