|
Juraj Janošovský: Gustáv Husák, 98. narodeniny
Na Slovensku je, bolo a bude veľa politikov a tak je zvykom prídavnými menami oslavovať, haniť alebo aspoň presnejšie pomenovať, o koho ide. Je však na Slovensku jedno meno štátnika a politika, ktorému netreba pridávať k menu ani funkcie, ani prídavné mená, ba dokonca aj autorské stanoviská sú zbytočné.
Čím viac rokov uplynulo od od konca XX.storočia tým zreteľnejšie vidno, že bolo storočím Gustáva Husáka. A to nielen jeho druhá polovica, keď o tom niet sporu, ale aj pomeraním so Štefánikom či Mečiarom. Vplyv Gustáva Husáka na Slovensku bol v uplynulom storočí porovnateľný len s vplyvom Ľudovíta Štúra o storočie skôr.
Ctitelia ideologických schém sa nemusia báť : nazačítali sa do nekritického oslavovania zahľadeného autora vlastnému idolu. Na konci –lebo tam významom patria – sa možno spoločne zamyslia aj nad kritickými výhradami k Husákovi. No i tie sú však skôr v rovine hypotetickej, čo mohol a neurobil...
10. januára 1913 sa narodil v spoločensky ctenej rodine neskoršie richtára . Ako trojročnému mu zomrela matka a otec bol na vojne. Dúbravčania si ešte pamätajú, že Husákov otec ( Nikodém, neskôr zvolený richtárom Dúbravky) po vojne vymohol rentu vojnovým vdovám a sirotám. Sám Husák bol politicky aktívny, už ako študent práv v roku 1933 vstúpil do komunistickej strany ( štyri roky predtým sa angažoval v komunistickom zväze mládeže). Ďalšie životopisné fakty sú viac známe a len ich výpočet by bol samostatnou esejou o neohrozenom vlastnecovi, komunistovi, intelektuálovi.
A práve o inteletuálovi Gustávovi Husákovi venujme chvíľu pozornosti. Najmä preto, že je jednou z mála výnimiek. Výnimkou bol medzi schématickými politrukmi, ktorým bolo vždy „vsjo jasno“. Výnimkou bol medzi intelektuálmi, keď nemenil životné postoje podľa prevládajúcich politických ( často smradlavých) vetrov. Výnimkou bol vo väzení, kde ho nedokázali gestapom vychovaní „vyšetrovatelia“ ŠTB jediného prinútiť k priznaniu. Výnimkou bol medzi horúcimi hlavami pražského jara, ktoré hlava-nehlava experimentovali bez ohľadu na medzinárodnú situáciu. Výnimkou bol medzi zdecimovanými lídrami, ktorí po vstupe vojsk upadli do depresie a rezignovali.
Ako sa traduje: Gustáv Husák šomral – raz ma opľujú – no treba ísť ďalej tak, ako sa dá. Už len v tom bola obrovská sila jeho osobnosti a pevnosť jeho morálky. Nech objektívni kritici posúdia a porovnajú ako mohla vyzerať normalizácia pod vedením Vasila Biľaka s moskovskými politrukmi a sovietskymi vojakmi za chrbtom.
Mám podozrenie a potvrdilo sa mi i neskôr, že predsa len roky vo väzení zanechali stopy. Ten strach vrátiť sa do väzenia, môžu pochopiť len tí čo ho prežili. Nie stratené dni, ale roky. Nie depresie, ale zničené manželstvo, potupená rodina, poníženie od vlastných. Ten strach bol prirodzený a prítomný, a najľudskejší v obrovskom balvane, ktorý Gustáv Husák na seba dobrovoľne naložil. Mal som možnosť s ním rozprávať týždeň pred prevratom 1989 a mesiac po ňom. Stále rozumel dobe a svojmu Slovensku. Rozprávali sme sa o mnohom a cítil som aj svoju vinu. Ja som vyčítal: vedel si o zakonzervovaní stavu spoločnosti a jeho neudržateľnosti. On oponoval : k líderstvu sa treba kvalifikovať nie loajalitou ale múdrosťou a odvahou. Obaja sme mali pravdu – zbytočnú... Nebolo vôle ani odvahy meniť, k slovu sa dostali iní a tí sa nechali najať pre iné ideály ( alebo iba najať?...)
Slovensko existuje vďaka Gustávovi Husálovi.
Iste bolo nás tisíce, čo sme poctivo pracovali, usilovali sa. Slováci na bojiskách I. i II. svetovej vojny, v SNP, tí, čo z biedy stavali na nohy svojich . Tvrdé mozole, s ktorými v druhej polovici storočia vzniklo priemyslne rozvinuté, poľnohospodársky sebestačné Slovensko s vlastnými vysokými školami, výzkumnými ústavmi, klinikami, rafinériami, atomovými elektrárňami a najmä emancipovanými a vzdelanými ľuďmi. Hrdými na svoju prácu a svoj domov. Niet však muža, ktorý by na tom mal väčší podiel. Možno s ním nesúhlasiť, možno oponovať no nemožno zmazať jeho diel na tom obrovskom skoku. Slovensko – podľa štatistík OSN bolo po II. svetovej vojne najrýchlejšie sa rozvíjajúcou krajinou Európy, s najväčším prírastkom obyvateľstva.* Zo zaostalého agrárneho kúta sa Slovensko emancipovalo: malo špičkových vedcov, športovcov, umelcov. Slovensko sa stalo európskou krajinou s vysokou životnou úrovňou a bohatými a múdrymi ľuďmi.
A za to, vážený pán prezident Dr. Gustáv Husák, si vás pripomíname...
*V rokoch 1948 – 1989 vzrástol počet obyvateľov Slovenska o 1.849.000, počet pracovných miest o 970.000. Priemerný vek sa zvýšil o 11.9 roka. Počet vysokoškolákov vzrástol 12 x, fyzická hodnota národného majetku sa zvýšila 18 x a to najmä z vnútorných zdrojov, zahraničná zadĺženosť prakticky neexistovala, obyvatelia mali úspory vo výške 118 mld korún (v dnešných cenách 34,1 mld Eur t.j. 7.250 eur na hlavu vrátane detí), neboli nezamestnaní, bezdomovci ( naopak trvale nebolo obývaných 89 tis bytov), k dispozícií boli štátne rezervy 30 mld korún a 40 tis kg menového zlata ( 1/3 štátnych rezerv ČSSR)
|
podľa Vás nie je. Ale ani
rišiel som,videl som a neveril