Nikola Šuhaj Lúpežník a dlh Grécka Tlačiť
Pondelok, 04 Júl 2011 05:05

Nikola Šuhaj Lúpežník a dlh Grécka


Voľakedy dávno keď Nikola Šuhaj Lúpežník chcel niekoho okradnúť, tak sa pekne po lúpežnícky obliekol, nabil si bambitku, schoval sa za strom a číhal.  Keď niekto vhodný išiel okolo, tak sa mu postavil tvárou v tvár a s lúpežníckym šarmom ho okradol. Každý z nich vedel na čom je, a aké bolo ich postavenie v tejto transparentnej finančnej transakcii stredoveku.

 Teraz je to už všetko úplne ináč, romantika prepadov stredoveku je už bohužiaľ dávno preč. Dnes pekne oblečení súkromní a niekedy aj štátni „Šuhaji“ podnikajú tým, že na dobrý úrok požičiavajú vládam peniaze, lebo vedia, že vlády im to aj s dobrým úrokom isto vrátia, veď daňový poplatníci sa zložia. Sú na to demokraticky odsúhlasené legálne zákony. Niekedy sa stane, že daňový poplatníci jedného štátu nestačia na splácanie dlhov, ako napríklad v súčasnom Grécku, kde sa budeme skladať všetci. Vláda Grécka má zaplatiť za päť rokov naším „Šuhajom“ len na úrokoch 130 miliárd Eur. Zatiaľ sa máme zložiť na ~110 miliárd Eur, a vyzerá to tak, že sa budeme skladať možno večne, a to len na úroky.


Splácanie dlhov a ozdravovanie skrachovaných bánk a poisťovní v USA a v EU nás daňových poplatníkov stálo posledné roky, stojí a bude stáť toľko peňazí, že keby sme to nechali len na Nikola Šuhaja Lúpežníka, tak by chudák musel na našich dverách zvoniť každých desať minút a oháňať sa nabitou bambitkou.


Vďaka bohu, že úroveň vedy, techniky a informatiky tak pokročila, že sa nemusíme dať mnohokrát denne vyrušovať a stretávať sa tvárou v tvár so súčasnými Šuhajmi a stresovať sa z nabitej bambitky.


Ešte viac našu dobu oceňujú Šuhaji, nielen preto, že nám nemusia každých desať minút vyzváňať pri dverách, ale hlavne preto, že sa s nimi nikdy nestretneme tvárou v tvár, nikdy ich nebudeme poznať a nabitú bambitku si nikdy nevšimneme, podobne, ako neregistrujeme denné finančné transakcie našej modernej doby s našimi peniazmi.

Koľko výstrelov z Aurory bude potrebných, aby sa to zmenilo? 

 Asi veľa. 

Nech žijú komunisti!

 

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.
Ondrias.sk
110704

Komentárov
Vyhľadávanie
Peter Nišponský  - Pekné a pravdivé   |2011-07-04 23:20:16
Ďakujem. Lepšie sa to vyjadriť snáď ani nedalo.
stern  - bohužel máte pravdu...   |2011-07-08 17:20:31
bohužel máte pravdu...kapitalismus dnes je na křižovatce dějin - budˇto se
změní a nebo se zhroutí ! spíš to druhé...
irdun  - off topics   |2011-07-08 20:26:27
Socialisticky vedeckotechnicky
zazrak

http://zpravy.idnes.cz/cssr-ve-velkem-krad
la-technologie-ze-zapadu-od-pneumatik-po-jogurty-1
ph-/domaci.aspx?c=A110708_140611_domaci_brd
Owen   |2011-07-12 21:03:43
Jednoducho a zrozumiteľne predostrená holá pravda.....
irdun   |2011-07-16 18:47:58
V prvom rade si je treba uvedomit ze "zachranny balik" pre banky nie je
urceny primarne na zachranu bank ale vkladov vkladatelov do tychto bank ktore
banky zle investovali. Preto fakt nerozumiem preco tu laviciari placu nad
eurovalom na jdenj strane a na druhej stane chceli odskodnovat klientov
nebankovych institucii. Tomu hovorim paranoja jak remen
ako pravicovy liberal
som, samozrejme, proti jak eurovalu tak proti odskodnovaniu. nevidim dovod preco
by sa slovenski danovi poplatnici mali skladat na zle investovane vlkady
nemeckych a francuzskych vkladatelov do pochybnych projektov v grecku. (Ledazeby
lavicova solidarita, ved predsta proletarsky internacionalizmus ci nie? )
Je
fatalnou chybou ze staty za kazdu cenu zachranuju banky (aj ine velke podniky)
pred krachom. Tento pristup "too big to fall" vedie banky ku
nezodpovednemu hospodareniu s vkladmi a vkladatelov ku nezodpovednemu ukladaniu
do bank. Keby nechali skrachovat zopar bank a zopar vkladatelov by doslo o
uspory, druhy raz by si dobre rozmysleli kam investuju jedni aj druhi... A banky
by si dobre rozmysleli ci budu donekonecna poziciavat statom s 4-5...10%
deficitom kazdy rok, kde nie je ani mala sanca dlh splatit v rozumnom casovom
obdobi. Grecky stat je treba nechat zbankrotovat, rozpredat vsetok statny
majetok (nemocnice, skoly, zeleznice...) a statu ponechat iba zakladne funkcie
pre ktore vznikol: armadu, policiu, jusiticu a minimalizovanu statnu spravu.
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."